Ariel 4F6/1932 informácie z expedičnej knihy výrobcu.

Vznik štvorcovej legendy od Ariel

V roku 1928 mladý, nezávislý dizajnér motocyklov Edward Turner navrhol nezvyčajný nový dizajn motora so štyrmi zvislými valcami, usporiadanými do štvorca. Pretože valce boli vertikálne, konštrukcia vyžadovala dva kľukové hriadele. Pretože kľukové hriadele boli naprieč rámom, dizajn bol takmer ako dve paralelné dvojčatá, spojené zozadu dopredu v spoločnej kľukovej skrini. Predchádzajúce štvorvalcové motocyklové motory boli vyrobené v rôznych konfiguráciách, ale Turner sa rozhodol, že sú veľké, neefektívne a možno príliš vibrujú. Dva kľukové hriadele boli spojené ozubenými centrálnymi zotrvačníkmi, takže obe kľuky sa otáčali v opačných smeroch. So správne zaradenými prevodmi boli kľukové čapy jedného hriadeľa v hornej a dolnej úvrati, zatiaľ čo kľukové čapy druhého boli v dolnej a hornej časti. Inými slovami, dva diagonálne protiľahlé piesty boli v TDC, ďalšie dva diagonálne protiľahlé boli v BDC. Protibežné kľuky, v kombinácii s usporiadaním kľukového čapu, rušili gyroskopické efekty rotujúcich častí, čo malo za následok minimálne vibrácie vo veľmi kompaktnom celku. Turner ukázal dizajn niekoľkým výrobcom motocyklov (vrátane BSA), ktorí hľadali kupca pre inovatívny dizajn, ale iba Jack Sangster v Ariel mal taký záujem, aby mladému inžinierovi ponúkol prácu. Keď Turner nastúpil do Ariel, pracoval s mladším kresličom Bertom Hopwoodom pod vedením Val Page. Po 18 mesiacoch intenzívneho vývoja bol vnútorne odhalený Ariel Square Four. Výsledkom bola štvorka s objemom 500 cm3 OHC s uzavretými ventilmi a olejovým čerpadlom typu ozubeného kolesa – pozoruhodný odklon od jednovalcových bicyklov s odhalenými ventilmi, ktoré boli v tom čase bežné. Pri svojom verejnom odhalení na Olympia Motorcycle Show na konci roku 1930 spôsobil Ariel Square-Four z roku 1931 obrovskú senzáciu, dokonca aj nad novým úzkym uhlom V-four OHC Matchless Silver Hawk. Ventily Square Four boli ovládané jedným reťazovým vačkovým hriadeľom cez hornú časť hlavy s ventilmi otváranými vahadlami jazdiacimi na vačke. Rozdeľovač bol vyrazený z konca vačkového hriadeľa. Jediný karburátor odmeriaval palivo a vzduch do nasávacej dráhy v tvare X a výfukové otvory sa zbiehali do jedného výfukového potrubia na každej strane. Prvými sériovými modelmi Square Four boli cestovné motocykle s objemom 500 cm3, ale verejnosť chcela viac výkonu, takže Ariel zvýšil kapacitu na 600 cm3 v modeloch z roku 1932. Výroba 500 cm3 sa skončila v roku 1932. V roku 1931 Ariel vyhrala veľmi žiadanú Maudes Trophy, test odolnosti, spoľahlivosti a jednoduchosti použitia. Victor Mole, obchodný a marketingový manažér spoločnosti Ariel, vysníval známy test Ariel „Sevens“, ktorý zahŕňal sedem rôznych modelov Ariel, ktoré sa pokúšali o výkony súvisiace s číslom 7. Test štvorcovej štvorky zahŕňal sedem školákov, z ktorých každý 7-krát naštartoval štvorcovú štvorku. The Square Four začal prvý kop na 48 zo 49 kopov. Potom bol Sq4 testovaný na prekročenie rýchlosti 60 mph na 700 míľ! ( toľko z dostupnej histórie, informácie boli čerpané z Ariel Motorcycle Club of North America )

My sa však dnes zameriame na výpis z expedičnej knihy. Továreň v Birminghame starostlivo uchovávala informácie a svojej produkcii a aj vďaka tomu sa dnes môžeme dopátrať k pôvodnej výbave a dátume expedície väčšiny strojov. Na rozlúštenie rukou písaných záznamov sa podujal Milan Veselý z Českého Ariel klubu a postupne spracoval jednotlivé ročníky modelu 4F do elektronickej podoby. Zo záznamov sa dozvedáme, že prvý kus modelového roku 1932 dol expedovaný 26.9.1931 a tento model končil expedíciou posledného kusu 9.11.1932. Celkovo bolo vyrobených 1059 kusov od čísla motora T101 ( ktorý si kúpil sám Edward Turner ) až po T1174 ( niekoľko motorov nebolo nikdy použitých k výrobe motocykla ) Ariel 4F/1932 bol expedovaný do 35 zemí sveta. Najmä do Talianska 54 kusov, Holandska 52 kusov, Švajčiarska 38 kusov a tiež Československa, kde skončilo 34 týchto krásnych strojov. Zaujímavé sú tiež dodávky do exotických zemí ako napríklad Japonsko 21 kusov, Jáva, Indonézia, Trinidad či dokonca Sovietský zväz, kde tiež putoval jeden z vyrobených kusov. Na znázornenom grafe môžete vidieť aj všetky ostatné krajiny. Z celkovej produkcie zostalo v Anglicku 584 kusov čo predstavuje približne 55% celkovej produkcie.

Ďalšou zaujímavosťou sú možnosti voliteľnej výbavy a doplnkov. Kde si zákazník sám zvolil či má jeho motocykel obsahovať napríklad nosič, rozšírený blatník, tandemové sedadlo, alebo 8 denné hodinky Smiths. Prípadne balónové pneumatiky, či vzduchový filter do prašných ciest. Ale aj možnosť nevyužiť napríklad novinku vo forme špeciálnych riadidiel určených pre modelový rok 1932, keď si 134 záujemcov (13% produkcie) objednalo riadidlá z modelu 1931. Zaujala tiež novinka vo forme nožného radenia, ktorú využilo 6% zákazníkov a 64 motocyklov putovalo do sveta obohatených o túto vtedy netradičnú inováciu. Nožnú brzdu prepákovanú na pravú stranu využilo 10 zákazníkov a tiež sa zachovali záznamy o odlišných farebných mutáciách na prianie zákazníkov.

V nasledujúcej tabuľke si môžete pozrieť jednotlivých dovozcov zoradených v abecednom zozname podľa štátov a tiež s uvedených počtom dodaných strojov Ariel 4F/ modelový rok 1932.