Ariel rally Slovakia, Orava 2024

Každoročne sa na prelome prázdnin, v posledný Júlový  alebo prvý Augustový víkend, koná rally Českého a Slovenského Ariel klubu. Naše kluby spolupracujú na veľmi blízkej úrovni a, tak ako Štepář a Hanák dovážali tieto skvelé motocykle do Československa, aj my usporadúvame jednu spoločnú Ariel rally, vždy na inom mieste našich krásnych zemí. Pre rok 2024 sme vybrali Oravu, s výzvou pokúsiť sa zorganizovať túto rally tak, aby sa na nej mohlo zúčastniť, čo najväčší počet záujemcov. Najprv sme si vybrali miesto odkiaľ budeme naše výlety organizovať. Základom bolo, aby si každý mohol zvoliť ubytovanie podľa vlastného rozhodnutia, aj preto sme vybrali Hotel Ranč u Edyho v Námestove. V jeho okolí sa nachádzajú dva autokempingy a tiež množstvo súkromných chát na prenájom. Hotel má dostatočné priestory na parkovanie a zvláda zabezpečiť stravu pre potrebný počet hostí. Účastníci sa tak mohli rozhodnúť, či zvolia ubytovanie v stane, chate, autokaravane či v hoteli, tak aby si túto rally mohli užiť podľa vlastných predstáv. Všetky tieto organizačné rozhodnutia padli približne dva roky vopred, aby sme si mohli byť istý, že dostupné ubytovacie kapacity budú pripravené na prijatie našich hostí. Dobrým rozhodnutím tiež bolo spojenie termínov našej a Rakúskej rally, čím sme umožnili účastníkom začať svoju veteránsku dovolenku na Ariel rally Rakúskeho klubu a po skončení tejto akcie, pokračovať naraz po vlastnej osi na motocykli starom necelých 100 rokov na Slovensko, kde práve začínalo nové dobrodružstvo. Túto možnosť využilo veľa zúčastnených. 

V prvý deň prebiehala registrácia a voľný program. Mnoho posádok prišlo z veľkej vzdialenosti a my sme ich nechceli unavovať ďalšou plánovanou aktivitou. Každý si našiel to svoje. Niekto prechádzku okolo Oravskej priehrady, iný využili možnosť jazdy krajinou a boli aj takí, čo po príchode privítali pohár studeného piva a diskusiu s priateľmi. Sedelo sa do neskorého večera, veď sme sa v takomto počte vlastne ešte nestretli. Nadviazali sme nové kontakty, menili sa diely a diskusia prebiehala na nespočetné množstvo tém. Dobre sa sedelo. Celkovo sa zaregistrovalo 200 účastníkov z Nórska, Dánska, Holandska, Poľska, Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Talianska, Malty, Švajčiarska, Slovenska, Fínska, Spojeného kráľovstva a Írska. Niektorých sme s radosťou spoznali a s inými sa radi stretávame už roky. 

Pre piatok bola zvolená trasa smerom na Liptovskú Maru s malou zachádzkou do Poľska a dĺžkou približne 170 km . Vzhľadom na množstvo zúčastnených nebolo možné spoločne navštíviť zaujímavosti v okolí tohto výletu a, tak sme sa rozhodli  rozdeliť dav do menších prirodzených skupín a umožniť zúčastneným pozrieť si len tie časti, o ktoré majú záujem. Vytlačili sme mapu okolia na veľký formát, približne 1,5 m x 3 m a na každú z našich trás označili číslicami zaujímavý bod. Vo vysvetlivkách k bodom, boli umiestnené fotografie a popis miesta. Všetci sa tak mohli rozhodnúť, ktoré miesta  navštívia a ktorým sa vyhnú. Spoločná návšteva bola plánovaná len pri technickej pamiatke Františkova Huta, ruina továrenskej haly železiarne z roku 1836, kde sme si spravili veľkú spoločnú fotografiu. Každá z trás mala tiež vyznačenú skratku domov pre prípad nečakanej poruchy, únavy alebo nevhodného počasia. Jazdci si mohli trasu skrátiť podľa vlastného uváženia. Na trase sa tiež pohybovalo 10 marschálov označených vestami, koordinujúcich premávku a dva zberné vozy, prioritne určené najprv k oprave a až neskôr odvozu poškodených strojov späť do centrály. Večer sme pokračovali v diskusiách, ktoré sme ešte nestihli dokončiť, odstraňovali poruchy, zajedali korbáče a syry, ochutnali dobroty prinesené účastníkmi z najrôznejších zemí a tešili sa na ďalší deň strávený v sedadle najkomunitnejšieho motocykla na svete s názvom Ariel. 

V sobotu nás trochu sklamalo počasie a tak sa na trasu vydalo menšie množstvo jazdcov. Navštívili sme Slovenský Orloj, Oravský hrad, či železnicu vo Vychylovke, na ktorú sa vydala pozrieť malá skupina našich Anglických priateľov pod vedením nadšenca do železníc a tiež znalca tejto histórie Dušana Feňa. Dážď utíchol až v druhej časti trasy, no my sme si ju užívali celú. Mala približne 170 km, no tentokrát skratku využilo viacero posádok. Naši marscháli asistovali pri niekoľkých drobných nehodách, no našťastie sa nikomu nič vážneho nestalo. Do cieľa sme sa dostavili všetci bez vážnych porúch na strojoch či zdraví. Nasledovala sprcha, dobré jedlo a stretnutie pri vyhodnotení tohtoročnej rally. 

Na tohtoročnej rally sme sa rozhodli oceniť niektorých ľudí za viditeľný, alebo neviditeľný čin, ktorý pomohol komunite Ariel u nás doma, alebo v zahraničí. Táto komunita skvele funguje a Ariel kluby organizujú stretnutia po celom svete. Ľudia si tu pomáhajú, radia si navzájom, vymieňajú si náhradné diely. Jazdia a užívajú si život. Niekto dobre reprezentoval a propagoval značku Ariel, iný zorganizoval významné podujatie, ďalší štartuje vždy posledný, aby pomohol roztlačiť nefunkčný stroj alebo opravil defekt staršiemu priateľovi a zastaví pri každej poruche aby pomohol. Niektoré šľachetné činy sa rokmi začali brať ako automatické a ľudia si prestali uvedomovať, že aj za týmto je niekoho práca a úsilie. Aj preto sme sa rozhodli vybrať desať statočných a vyznamenať ich ocenením  ,, The guardian angel of the Ariel community ".  Našu činnosť si  všimli aj v Anglickej centrále a tak som aj ja mohol prevziať putovný, prezidentský pohár, udeľovaný za „Výnimočnú službu“. Bolo to pre mňa veľmi dojímavé a musel som sa brániť slzám, keď pohár odovzdal sám prezident AOMCC Ariel Atzori. Večer sme ešte dlho sedeli, spievali a diskutovali v rotunde pri pohári vína, oškvarkových pagáčoch, syrových korbáčoch a v skvelej nálade plánovali ďalšiu rally, na ktorú už sa dnes teším. Bude ju organizovať Filip Prokopec  v meste Jablonné nad Orlicí a zasa si to užijeme. 

V nedeľu ráno sa začali účastníci pomaly rozchádzať domov, ale mne stále zostal dobrý pocit, taká spomienka na rally, ktorá ešte len dnes končí ale  už teraz pri srdci hreje preto, že sa zapísala do pamäte mnohých z nás a budeme na ňu spomínať v dobrom. Moje poďakovanie patrí každému z vás ale najviac tým neviditeľným jednotlivcom, ktorí s rally pomáhali a vždy sa na nich dalo spoľahnúť. Imrovi a Evke, bez ktorých by sme nemohli ochutnať žinčicu a domáce korbáče. Chlapcom marschálom v reflexných vestách , ktorí vždy pridali ruku k dielu tam kde to bolo potrebné. Vždy začínali prví a končili poslední. Nebolo nutné im zadeľovať prácu. Všetci mali oči otvorené a pracovali samostatne. Paťovi, ktorý nás sprevádzal v dodávke a odstránil množstvo malých porúch vždy na mieste, tak aby si všetci mohli užívať jazdu a príjemný deň. Palimu, ktorý mi pomáhal so všetkým a v neposlednom rade Michalovi s Erikou za registráciu a ďalšiu pomoc s 200 účastníkmi z 14 zemí a nespočtom dialektov. Nesmiem zabudnúť poďakovať ani manželke Helke, ktorá vydržala celé tie dva roky organizácie a nevzdala to ani počas posledného daždivého dňa, pretože ho s hrdosťou odjazdila so mnou. 

Ešte raz vám všetkým Ďakujem. 

                                                     Karol Burger, Slovenský Ariel klub.