2 x odložené a predsa naše Toskánsko 2022

Spomienka na naše,  Toskánske  leto 2022

Keď sme sa s priateľmi rozhodovali ktoré miesta navštívime v nasledujúcej sezóne padol návrh na slnečné Toskánsko. Ani vo sne nás nenapadlo že budeme musieť naše plány dva krát odložiť pre pandémiu corona vírusu a uzatvorené hranice niektorých štátov. No predsa sme sa dočkali v lete 2022 už bola situácia výrazne kľudnejšia a my sme mohli navštíviť našu  vysnívanú destináciu.

Ubytovanie sme mali zabezpečené v nájomnom dome s názvom Villa Alexia neďaleko od mesta Lucca. Schválne sme si vybrali miesto v malej dedine s úzkymi uličkami, aby sme dokázali precítiť tú atmosféru Talianskeho vidieka. Odtiaľto sme potom plánovali výlety za zážitkami do všetkých smerov. Niekedy do hôr a na druhý deň zasa k moru. Raz vo veľkej skupine a inokedy rozdelený do trojíc, hľadali sme miesta , ako zo starých filmov a vždy po trase ochutnali nejakú tú domácu Taliansku kuchyňu.

Bedeker označoval naše obdobie za čas keď je vhodné ochutnať domáce špeciality s lesnými hubami a hlavne hríby, na každý spôsob. Skutočne to bolo cítiť najmä v horách , kde už pri vstupe do reštaurácie ležal na bare tanier hríbov a rozvoniaval okolie.

Trasy v horách sú tu krásne kľukaté s malou premávkou a s nádhernými výhľadmi najmä za slnečného počasia. Pomerne často sa však stávalo, že pokrytie telefónným signálom viazlo, čo nám priveľmi nevadilo, lebo my sme sem prišli jazdiť , jazdiť a zasa jazdiť. Smery našich výletov sme každý deň menili, aby sme spoznali rôzne zákutia tejto oblasti. Pri výletoch k moru sme však museli prechádzať cez niektoré mestá s hustou premávkou. Viacpočetná skupina mala vždy problém udržať sa pohromade v množstve kruhových objazdov a svetelných križovatiek, keď sme sa však  touto spleťou dopravných uzlov prebrodili, čakala nás opäť kľudnejšia premávka po promenáde vedúcej okolo pobrežia s niekedy piesčitou a inokedy kamenistou  pokrývkou a  tiež teplé more a reštaurácie s inou ponukou jedál, než v horách.

Jazdí sa tu dobre, len tie prechody cez mestá sú problematické. Pri jazdách okolím sme si všimli antény umiestnené na vrcholoch niektorých kopcov. Myšlienka pozrieť sa na tieto miesta nás priviedla na úžasné obslužné cesty často prichádzajúcou na kopec z oboch strán. Na týchto trasách sme stretávali len cyklistov a občas nejakých peších turistov. Na hrebeni hory sa vždy našlo otvorené priestranstvo akoby stvorené na prestávky a pohľady do okolitej krajiny.

Potom opäť jazda dole a hľadanie ďalšieho krásneho miesta. Je potrebné brať do úvahy, že Talianska mentalita je iná ako tá naša a ak sa chcete  najesť , alebo napríklad aj natankovať , musíte to stihnú do 14 hodiny. Neskôr je už siesta a nikto vám nič nepredá. Našťastie aspoň čerpacie stanice ponúkajú možnosť tankovať samoobslužne a platiť kartou. No aj tu je potrebné sledovať ku ktorému stojanu sa postavíte. Benzín ktorý vám načapuje obsluha stanice je drahší, ako ten ktorý si natankujete sám a zaplatíte kartou.

Tiež si treba dávať pozor na niektoré trasy v horách. Mapa síce ukazovala cestu, ba dokonca aj miestny obyvatelia nás navigovali že sa tadiaľ dá prejsť a oni tú cestu bežne používajú. No až na mieste sme zistili , že sa jedná o akúsi spevnenú komunikáciu z hliny a kameňov. Bol to zážitok, no keď sme o dva dni narazili na podobnú cestu, radšej sme zvolili iný smer. Jeden krát nám stačilo.

Na našich výletoch sme používali viacero druhov motocyklov a zdá sa mi , že pre tento druh krajiny najlepšie vyhovoval ľahší stroj s nižšou hmotnosťou. Jazdcovi sa tak lepšie darilo zvládať ostré zákruty často nasledujúce viac krát za sebou. Toskánsko je krásne. Sú tu lány vinohradov, príjemný ľudia a starobylá architektúra. Určite sa sem ešte niekedy vrátime. No v tomto roku budeme opäť objavovať krásy Slovenska. Tak rozhodol žreb pre nadchádzajúcu sezónu.

Pre Slovenský Ariel klub spracoval

                                                               Karol Burger