XI.Ariel Rally. Tentoraz Morava

XI. Ariel Rally. Tentoraz Morava.

XI. Ariel Rally. This time in Moravia.

XI.Ročník už tradičnej Českej Ariel Rally sa konal v krásnom prostredí južnej Moravy. Množstvo vinných pivničiek, dobrosrdečných ľudí v spojení s krásnym prostredím Slobodnej Spolkovej Recesistickej Republiky Kraví Hora a skvelým počasím zaručovalo nezabudnuteľný zážitok z prežitia tohto predĺženého víkendu. Akcia sa začínala už v stredu, príjazdom účastníkov a ,, koštom "vína. Potom, vo štvrtok, cyklistickým výletom po zákutiach južnej Moravy. Účastníci sa mohli rozhodnúť, či sa poberú na ľahký, 10 km. dlhý výlet do veľkých Pavlovíc, alebo sa cítia pri forme a skúsia 30 km. dlhú túru do Mikolčic. Obidve trasy končili samozrejme prednáškou o miestnych vínach spojenou s ochutnávkou tých najlepších prívlastkových vín miestnych vinárov. Nám sa podarilo doraziť až vo štvrtok večer. Nahádzali sme tašky na izbu v penzióne a upaľovali načerpať podvečernú atmosféru plným dúškom. V penzióne U Nováku už bolo takmer plno. Obrovská expedičná miestnosť aj priľahlé chodby pre tento raz neslúžili na skladovanie vín pre export, ale ako obrovské skladište motocyklov Ariel. To, čo sa nepodarilo uskladniť v hlavnej garáži, muselo nájsť miesto niekde inde. Preplnené boli chodby a prístupové miestnosti k skladom zo sudmi ešte zrejúceho vína. Bolo na čo pozerať. Ariely od roku 1916, až do päťdesiatých rokov minulého storočia. Zhruba 70 kusov motocyklov z celej Európy.

The eleventh annual Czech Ariel Rally took place in a beautiful surroundings of Moravia. A lot of wine cellars, kind-hearted people together with a breathtaking nature around Kraví Hora – The Free Federal Funny Republic and a great weather guaranteed an unforgettable experience of a long weekend. The event began already on Wednesday by arrival of the attendants and a wine tasting. Then on Thursday we took a bicycle ride through south Moravia. We could decide whether we would take the shorter 10 kilometer trip to Pavlovice or a long one to Mikolčice. Both rides ended by a lecture about local wines and wine tasting of the best vintages from the winemakers of this region. Unfortunately we managed to arrive on Thursday evening. We threw our baggage to the pension room and ran out to fuel up with the early evening atmosphere by full breaths. It was almost full at U Nováku pension. The huge expedition room and hallways were for this time not serving as a wine storage but as a big garage for Ariel motorcycles. What did not fit to the main garage had to be parked somewhere else. The hallways and all rooms with wine casks around were filled with motorcycles. There was so much to see. Ariels made from 1916 up to 1950s. Around 70 motorcycles from all around Europe.

No skrátka, každý Arielista si prišiel na svoje. Stroje zrenovované, aj pôvodné. Remenáče, sajdky, straťáky,  štvorválce, šikmáče, stojaté či podrámové. Dalo sa tu nájsť všetko. Atmosféra plná očakávania z nasledujúceho dňa, množsvo skvelých ľudí a diskusia o tom či onom stroji mi dávala skoro istotu, že večer sa nám bude zaspávať veľmi ťažko. Aby informácii náhodou nebolo ešte málo, dostali sme ponuku prejsť si exkurziu miestnym vinárstvom Jedlička - Novák. Samozrejme som sa chytil, veď celá táto oblasť je známa kvalitnými vínami, hlavne bielych druhov. Zhruba hodinová prednáška spojená s ochutnávkou rôznych druhov vín nechala odpočinúť mojej mysli. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavého o výrobe a spracovaní miestnych odrôd. Postupne sme preberali už aj iné témy ako motorky, a zrazu sa zaspávalo akosi ľahšie.

Every Ariel fan surely found something to admire. Restored motorcycles or in an original condition, with belt drives, total loss lubrication, straight or leaning cylinders, four cylinders or motorcycles with side-cars. Everything was here to be seen. The atmosphere filled with what will come the next day, a lot of great people and a discussion about one machine or the other was just making me sure, that falling asleep would be hard. We also got an invitation to visit and enjoy the field trip to a local Jedlička – Novák winery. Of course I accepted the invitation because this region is well known for its high quality wines, especially those white ones. An hour long lecture including some wine tasting has let to ease my mind. We learned a lot of interesting information about the production of local wine brands. Little by little we discussed also other topics than about motorcycles and suddenly it felt much easier to fall asleep at night. 

Prebrali sme sa do krásneho, slnečného rána a hneď po raňajkách sme všetci oživovali svoje stroje. Štart bol určený na 9 hod. ,,a na nikoho sa nečaká !" ozývalo sa z úst Karla Kupku. ,, ešte 15 minút " , ,, ešte 5 minút" a  štart! Nevedel som si dosť dobre predstaviť, ako pôjdeme. Rôznorodé stroje vyžadujú každý iný prístup a inú cestovnú rýchlosť. ,,Ako teda pôjdeme?" Moje obavy boli však zbytočné. Arielka ja vlastne stretnutie kamarátov s podobným koníčkom. Každý sme dostali mapu s plánom cesty na štvrtok aj piatok, kontaktom na odťahovku v prípade poruchy a pobrali sme sa jazdiť.

We woke up to a beautiful sunny morning and right after breakfast we all started to bring our machines to life. The start was set to 9 am „and we are not waiting for anyone“ said Karel Kupka. „15 minutes to start“, „5 minutes to start“....and start! I could not imagine how we were going to ride. Various types of machines require different approach and different travelling speed. „How are we going to go then?“ My fears were just pointless. Ariel Rally is basically a meeting of friends with the same hobby. We all got our maps with the track plan for Thursday and Friday, telephone number of a towing company in case of a failure and we went riding.

Tempo bolo spočiatku kľudné, no postupne sa vytvorili skupinky jazdcov, ktorý potrebovali ísť trocha rýchlejšie. Nestávalo sa, že by niekto ostal sám. Veď zo 70 strojov sa dalo vybrať si toho správneho spolujazdca do skupiny. Prestávka na krásnom zámku v Ledniciach poslúžila na kávu i drobné opravy motorových deduškov a po hodine sme sa pobrali severným Rakúskom v pred ďalším zážitkom. V múzeu železnej opony Valtice bola na pláne ,,pažiť". A hoci som si zo začiatku nebol istý výrazom tohto slova,  nesklamal ma. Kto chcel, pozeral z rozhľadne a tí ostatní len tak ležali na tráve. Žiadne organizované výstavy pre občanov toho či onoho mesta. ,, Tento zraz je pre nás." Kto chcel, poležal si na tráve a kto mal chuť ísť ďalej, tak jednoducho šiel. Trasa bola na mape a potrebné bolo len dostaviť sa na obed včas, no a potom takým istým systémom až do cieľa.

The tempo was calm in the beginning, but after some time groups of faster riders began to form. But nobody was riding alone. There were 70 machines to choose your riding partners for the group. We had a break at Lednice castle where we enjoyed some coffee and managed to do some minor repairs on our old machines. After an hour we headed on through north Austria towards new experiences. In Valtice Iron Curtain museum our plan was a „meadow“. Even though I was not sure about what it means, I was not wrong. We could climb to a look out tower or just lay around on grass. No organized exhibitions for town inhabitants. „This rally is meant for us.“ Who wanted to lay on the grass just layed on the grass, who wanted to ride simply went riding. The track was drawn on the map and all we had to do was to get to lunch on time. And then head on to the finish.

Nádherný výlet. Môj spolujazdec Vlastík jazdil sajdkou po prvý raz. Trocha som ho postrašil, že ak sa nebude dostatočne nakláňať v zákrutách, jednoducho havarujeme a jazdec v sajdke si to odnesie vždy najviac. Vlastík sa ale zo sajdkou zžil hneď v prvých zákrutách a jazda s ním bola zábavou. Postupne sme si mohli dovoliť rezať zákruty ako šampióni. Skúšali sme to rýchlejšie a rýchlejšie. Až v cieli sme spočítali straty. Povolené svetlo a zopár odtrhnutých špicov nám ale nepokazí ďalší deň. Večerné posedenia s priateľmi pri víne, ďalšia diskusia o motocykloch, renováciách, poruchách a víziách sa ťahala do neskorých nočných hodín. Pani domáca, Danka, dohliadala na chod podniku a ešte v neskorých nočných hodinách obsluha dopĺňala stoly s jedlom. Nemohlo sa stať, že by bol niekto hladný. Sedelo sa skvele a to bol pred nami ešte jeden krásny deň jazdy.

Beautiful trip. My co-rider Vlastík rode with a side-car for a first time. I scared him a little bit, that if he would not lean enough in the curves we will simply crash and the guy in the side-car will have the worst time ever. But Vlastík became familiar with riding with a side-car right in the beginning on first curves and riding with him was a real fun. With time we managed to cut the curves like champions. We tried to ride faster and faster. We started to count the losses after we crossed the finish line. But a loose headlight and some broken wheel spokes can´t ruin the day. We spent the evening with our friends, drinking wine and the discussion about motorcycles, restorations, faults and new visions continued till late night. Our host Danka was making sure that everything was running smooth and even during late night hours the tables were refilled with food. Noone was left hungry. We had a great time and we still had one day of riding ahead of us.

. 

Sobotný štart bol opäť o 9 hod. Trasa tento raz viedla severnejšie. Smerom na Slavkov k Mohyle mieru. Cestou však prišla malá zmena: ,, volal mi jeden pán, že tu kúsok má múzeum a či ho neprídeme pozrieť? Je to asi 10 km." kto chce, nech ide ďalej, a kto má chuť, nech ide s nami. ,, Jasné! Ideme!" v okamihu sa celá kolóna motorkárov vybrala iným smerom. Nikoho netrápil itinerár a zdržanie. Spontánne sme sa pobrali za prvým vodiacim jazdcom až k nášmu novému cieľu. Jednalo sa o múzeum váh a meradiel. Zbierka bola naozaj rozsiahla a ku každému exponátu sme obdržali odborný výklad. Jeden exemplár sa však vymykal spomedzi ostatných. ,,A čo je toto za meradlo?" ... to nie je meradlo. Leží to u mňa doma, lebo tu nemáme vhodnú vitrínu. No kvôli vám som ju priniesol. ,, Je to lebka Nosorožca Srstnatého nájdená v našej obci". Naozaj zvláštny kúsok, nevedel som, že sa zachovali aj takéto pozostatky z dávnej histórie. Poďakovali sme a pokračovali v našom výlete. Dlhšia prestávka bola až na obed v Slavkovskom zámku, potom fantastické serpentíny smerom k Mohyle mieru a opäť ,, pažiť". Kto chcel, dal si serpentíny aj viac krát a my ostatní sme obdivovali Slavkovské bojište. Mohyla je pamiatkou za všetkých padlých vo vojne troch cisárov. Ešte dnes pri práci na miestnych poliach objavia sa pozostatky kostier podlých vojakov. V obrovskej Mohyle na čestnom mieste je uložená truhla, kde každý rok ukladajú nájdené pozostatky a keď sa truhla rokmi naplní, bude uložená do hrobky a na jej miesto príde ďalšia. Naozaj pietne miesto.

The Saturday start was again at 9 am. This time the track headed more to the north to Peace Mound in Slavkov. But a slight change came along the way: „I got a phone call from a guy who told me he has a museum not far away and we should come to see it. It is about 10 kilometers  ride.“ ....“sure, let´s go!“ Within a moment the whole group of riders turned the other way. Nobody cared about the track schedule and a delay. Spontaneously we followed the first leading rider towards our new target. We came to a museum of scales and measuring Instruments. The collection was really extensive and we got a Professional commentary to each exhibit. But one object was just so different from others. „What kind of measuring instrument is this?“ ... it is not a measuring instrument. I have it at home because we don´t have a suitable cabinet here. But I brought it here for you to see. It is a skull of hairy rhino that was found in our village.“ Really spectacular thing, I did not know that such historical artifacts were preserved. We thanked and we continued with our trip. We had a longer break for a lunch in Slavkov castle, then fantastic serpetines on the way to the mound and then again the „meadow“.  Who didn´t have enough of curves rode the serpentines few more times and the others admired the Slavkov battle field. The mound is a remembrance of those who have fallen in the War of three emperors. Even nowadays during working on the fields the remains of the soldiers skeletons are being found. In the huge mound there is a coffin where the found remains are placed every year. And when the coffin is full it is then placed to a tomb and the new coffin is prepared again. A real reverence place. 

Na parkovisku pri Mohyle som však zistil, že mám mäkké zadné koleso. ,, Asi klinec, sviňa !" skúsil som pokrútiť ventilom, či nie je odtrhnutý aj ten, no držal. Čo s tým? ,, Skús  nastriekať sprej na defekty, možno to pomôže " a hneď sa ponúkli dvaja s pomocou. Je to skvelé, keď človek potrebuje pomoc ďaleko od domova a nemusí sa nikomu prosiť. Ľudia okolo radi pridajú ruku k dielu. Je vidno, že komunita Arielistov drží spolu a aj preto sa im v Čechách tak darí. Nastriekali sme teda sprej podľa návodu a urýchlene sa pobrali najkratšou cestou do cieľa v Boreticiach. Okamžite sa vytvorila skupinka šiestich jazdcov a jedného doprovodného motocykla, ktorí sa pobrali so mnou.

When I came to a parking lot I found out that my rear tyre is flat. „Probably a stupid nail!“, I tried to twist a valve if it is not torn off, but it was OK. What to do now? „Try a flat tyre repair spray, maybe it would help“ and in a second I had two helpers around. It is great when you need help and you don´t have to beg anyone. People help you right away without even asking. You can see that the community of Ariel fans sticks together and that is why the club flourishes in Czechia. We applied the repair spray according to the manual and quickly headed on towards the finish in Boretice. Right away a group of six riders and one safety motorcycle joined me on my way.

Spočiatku to celkom držalo, no postupne koleso začalo znova mäknúť. Spomalil som teda  a v doprovode mojej skupiny došiel posledných 30 km. Pri príchode už bolo poznať, že motorka poriadne tancuje a za ďalších 10 minút bolo zadné koleso na ráfiku. Hlavne, že sme došli bez úrazu. Zopár utrasených matičiek a jeden defekt nám nepokazí krásny deň.

It worked in the beginning, but the tyre started to get flat again. I had to slow down and joined by my group I finished the last 30 kilometers. The bike started to dance around and after 10 more minutes the rear wheel was sitting on a rim. Fortunately we arrived safely. Few loose nuts and one flat tyre can´t ruin our beautiful day.

Večer sme sedeli až do neskorých hodín. Hrala kapela, popíjalo sa víno. Skrátka, nádherný víkend s priateľmi. Celkovo sme prešli viac ako 270 km. Super počasie, atmosféra a báječný ľudia z rôznych vrstiev spoločnosti, spojený láskou k nádherným strojom z minulého storočia, Arielom.

We stayed up till late night. The group played, we drank wine. Simply a beautiful weekend with friends. Overall we rode more than 270 kilometers. Great weather, atmosphere and fantastic people from various society backround, joined by love of beautiful machines from the past century, the Ariels.

 Moje poďakovanie patrí hlavne tohtoročným organizátorom Dane Novákovej, Tomášovi Fialovi ,Karlovi  Kupkovi  a Jirkovi Křečovi. Tešíme sa opäť o rok na tradičnej Ariel Rally už XII ročník.

My thanks belongs mainly to this years organizers Dana Nováková, Tomáš Fiala, Karel Kupka and Jirka Kreč. We look forward to next years 13th  annual  Ariel rally.

 Karol Burger a váš Slovenský Arielklub.

Karol Burger and your Slovak Ariel club

Translated by Rastislav Chmelár